Metrix – Matrex 2

Autor: Adrián Sorger | 26.8.2015 o 14:36 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  134x

Viem, že je ťažké v tomto svete, s vlastnou tvárou, štítom stáť a nerobiť len to o čom vieš, že dav – spoločnosť – systém – páni chcú a čakajú.

Hej, myslím, že reakcia „všetkých tých veľkých intelektuálov, bojovníkov za slobodu, demokraciu a spravodlivosť“ – čiže tých, ktorí sa bez akýchkoľvek ťažkostí vopchajú napríklad do vedeckých análov – skrátka kamkoľvek, len keď tam „vidia“ akéhokoľvek patróna, ktorého dres si môžu obliecť a tým zdieľať všetky poklony, ovácie publika, obecenstva ktoré chváli víťazov. Reakcie týchto ľudí je asi ľahké vycítiť.

Viem, že je ťažké v tomto svete, s vlastnou tvárou, štítom stáť a nerobiť len to o čom vieš, že dav – spoločnosť – systém – páni chcú a čakajú.

Však možno ten čas práve dozrel. Snáď práve teraz je tu čas dať si dole z hlavy pštrosiu helmu, schytiť do rúk papuľu – zuby šelmy, ktorá nás už spútala – už len prehryznúť srdce v našej hrudi – vziať si človeka ako svojho otroka.

Snáď práve teraz je ten čas, v ktorom sa človek môže postaviť na sťaté hrdlo šelmy a strážiť tak jasnosť vo svojom srdci, svojho brata – druha – rod svoj človeka.

Teda naposledy som vám vravel o dávnych videniach, proroctvách, ktoré boli použité vo filme Matrix.

Dnes vám chcem porozprávať niečo viac o tom, ako s touto dávnou „legendou“ súvisí každý jeden deň, v ktorom žijeme.

SYSTÉM TYRANA – „NAŠA REALITA“

“Naša realita“ – tento pojem netreba brať doslovne, lebo je to len súbor akýchsi ľstí, ktoré „ľudstvo ako celok“ prijalo a o ktorom nás tyrani presvedčili, že je to „jediné možné riešenie“.

“Systém tyrana“ – Ničota, ktorá vládla pred počiatkom priestoru a času – pred tým, ako jej moc zlomil Veľký Duch – Boh.

Ničota chce späť svoju vládu. A k tomu cieľu Ničote slúži jej otrok Matrex, ktorého tak mnoho z ľudí – detí Veľkého Otca prijalo a vo svojich mysliach i dušiach prepustili mu post „Boha“, bo k nemu vzpínajú každý jeden výdych života svojho, ktorý dostali ako veľký dar.

“Systém“ – ja vás nechcem a nebudem presviedčať o veciach, v ktorých žijeme všetci deň čo deň. Myslím, že život každého z nás, ako aj Zem a Vek nám ich ukazuje nadostač.

To ťažké je otvoriť oči, mysle a srdcia. Nebáť sa, odtrhnúť, odpojiť sa od síce istých a bezpečných koľají, síce za cenu, že smerujú len jedným smerom – na útes k priepasti, ktoré zakrýva akýsi tunel, ktorý vystaval rušňovodič  Ničoty– Temnota a ktorý už vyzdobili mnohé z cirkví, náboženstiev krásnymi, farebnými plagátmi z dovolenkových, „rajských“ destinácií.

Nuž, lenže človek, ktorý sa pozerá len skrz šošovky, „kukátka“, ďalekohľadu týchto temných pánov, vidí všetko naopak. A títo mu tak, jak všetci klamári, len rýchlo ukážu na hodinky, že už nie je čas. Vraj takáto príležitosť sa už nikdy nezopakuje a vraj len jeho dobro, blaho chcú.

Nuž a tak si človek nevšíma všetkých tých, ktorí sa stonajúc a nariekajúc derú z priepasti, do ktorej ich stiahol ten, vraj bezpečný a jediný možný vlak – systém.

 Driapu, šklbú sa späť na útes - k životu, lebo majú slobodnú vôľu a veria, že sa už nedajú zlákať tým „bezpečným vlakom“ , ktorý ide vždy rovnakým smerom, aj keď zastávky, kraje, nálepky – tie byť môžu rozdielne. Však keď vysilení dôjdu, vyškriabu sa na útes, Matrex ponúkne im pohár vody. A potom s „ľútostivým, súcitným a úprimným“ výrazom im karafu vína k nohám dá. Keď potom zas kôš plný jedla ukáže.

Ách, tak mnoho z tých, čo týravou bola ich cesta z priepasti späť na útes. Tak mnoho z tých, pri vychutnávaní si „darov“ Matrexa. Tak mnoho z tých na cieľ svoj zabudne.

Veď z priepasti, skrz bolesť a krv, pádov svojich videli tam predsa zreteľne, že vlak ten, čo jediným sa zdá a cesty vôkol, preč od jeho koľají – jak by len skálie a bolesť na nich rástlo. Tam z priepasti predsa videli, že nad tou koľajou železnou, tam že tečú rieky v dolinách a šum trávy, kvetov, lístia stromov niesol sa k nim, jak ozveny mora, čo tĺka o zem vlnami.

 

Nie. To nemohol byť klam. Veď predsa toľko krásnych „vtákov“ slobodných vznieslo sa k nim z toho miesta, keď videli ich, že z priepasti chcú vyjsť až tam na útes, za koľaj k dúhe krásnej, čírej, blankytnej.

Veď tí anjeli ich viedli cestou z priepasti – priateľmi, ich bratmi boli. Tak prečo zaháňajú týchto sprievodcov svojich – bratov? Na pomľask Matrexa hádžu do nich kamene, len aby dokázali mu, že „dary“ jeho im chutia a že vďační až k blatu za ne sú.

Nuž a na tých, čo od Matrexa a jeho „darov“ preč sa pobrali. Na tých čakala nad koľajou „krásna, čistá, prostá, vnadná“ Ničota – Ten kostým má schystaný vždy na toto stretnutie.

Tá plná vekov ľsti a nenávisti, čo zo závisti a vlastnej slabosti, čo navždy pramenia.

Tá tak dobre znalá úlohy svojej v tejto hre. Tá ich jedného po druhom volala do svojho opojného náručia. A vzývajúc veky čarov, ktoré zná len Ten, ktorý ju už porazil.

Svojimi čarami, „mocou, krásou“ – ich žiadosťami, ich strachom, ich „vierou“ v cestu ktorú vedú – Tými ich jedného po druhom držala v svojom dračom náručí.

I tak mnohí z tých, čo prekonali Matrexa – mnohí z tých sa za koľajou, Ničotou kúpiť nechali a cieľ svoj, jak i kroky svoje zmenili, len k smeru ničoty.

 Veď tá im nakoniec ukázala vždy na Matrexa – vraj, „Len pozrite, hľa, môj pobočník, Ten smie ma hladiť každú noc.

Však pobočníkov tých mám stále málo. Každý jeden z vás môže a bude mať všetko to, čo má aj On.“

A tak jeden po druhom sa lámali tí mocní, čistí pútnici, čo prekonali útes, skaly, Matrexa, by stali sa len suchou vetvou na kedy´s hrdom, krásnom strome, čo korene – potkany mu obžrali.

A najväčšou slasťou pre nich – v temnote do ktorej nechali sa uvrhnúť. Najväčšou slasťou pre nich bolo vždy až to, keď padali z útesu, späť do priepasti, revúc – „Život, nechaj ma už tak!“

 Bo každý pohár vína, každý kúsok jedla – každý jeden „dar“ ich len do väčšieho smädu, lačnosti, túžby – noci vtesnal, pripútal.

 

         Však bolo a je aj mnoho tých, ktorí sa vzopreli a štít svoj vyniesli až ta, za brány, bralá Ničoty. Veď mnohí z nich nevydriapali sa tam prvý krát. – A tí, len čo zložili svoje telá v Slobode, tým narástli hneď krídla a ostali žiť s Láskou naveky.

Dávame ti tieto slová, by svietili ti, keď budeš stúpať útesom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

DOMOV

Lipšicovi zamietli dohodu o vine a treste

Generálna prokuratúra zamietla obvinenému dohodu o vine a treste.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.


Už ste čítali?